Vznik dvojitého kríža na trojvrší, 9. – 19. storočie

Dvojitý kríž má v heraldike rôzne označenia: patriarchálny, arcibiskupský,uhorský, benediktínsky, lotrinský alebo v slovanských krajinách sa označuje ako cyrilometodský a spája tak odkaz na troch spolupatrónov Európy – sv. Benedikta, sv. Cyrila sv. Metoda. Symbol dvojkríža však pochádza z Byzancie a objavuje sa najčastejšie na konci 9. storočia,v období ikonoklazmu. V jeho šírení sa dajú rozlišovať dve obdobia. Prvé obdobie (9. –12. storočie) charakterizuje šírenie tohoto náboženského, ale aj politického znaku, ako sprievodný jav kontaktov Byzancie s inými štátmi. V druhom období (od 12. storočia) viaceré rytierské rády (najmä rády Johanitov neskorších  maltézskych rytierov) prevzali tento znak do svojich pečatí a ďalej ho šírili zo Svätej zeme do krajín stredovekej Európy.V byzantskom prostredí sa rozlišoval jednoduchý latinský kríž a dvojitý kríž. Na ikonografických pamiatkach sú tieto dva kríže zobrazované spoločne; jednoduchý kríž s ukrižovaným Kristom a dvojitý kríž, ktorý nesie v ruke vzkriesený Kristus. Z toho sa dá usudzovať, že jednoduchý latinský kríž bol symbol Utrpenia a dvojitý kríž symbolom Vzkriesenia. (zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie.Bratislava : Kubko-Goral, 1997. s. 4)

O šírení dvojitého kríža na území terajšieho Slovenska možno teda uvažovať ako o priamom byzantskom vplyve v 9. storočí. O Nitrianske kniežatstvo, ktoré v 9. storočí predstavovalo východnú časť Veľkomoravskej ríše, mala Byzancia veľký záujem. Svedčí o tom vyslanie vierozvestcov Cyrila a Metoda byzantským cisárom Michalom III. v roku 863 na územie Veľkej Moravy. V tomto období však ešte nemožno hovoriť o dvojitom kríži ako o štátnom symbole. (zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie.Bratislava : Kubko-Goral, 1997.)

Dvojkríž na minci
V priebehu 10. a 11. storočia sa územie Slovenska začalo začleňovať do vznikajúceho Uhorského kráľovstva. V stredovekom Uhorsku zo začiatku tvorilo Slovensko jeho severné pohraničné vojvodstvo so sídlom v Nitre. Autonómnosť nitrianskeho vojvodu Bela I. (brata kráľa Ondreja I.) bola zreteľná. Mal vlastné územie, vlastné vojsko aj vlastnú zahraničnú politiku. Razil aj vlastné mince, na nich sa spojením dvoch krížikov objavuje dvojkríž. V 19. storočí bol v okolí Nitry nájdený archeologický nález, na ktorom sa vyskytuje dvojitý kríž. Na zlatom a emailom zdobenom diadéme byzantského pôvodu z 11. storočia sú naceremoniálnych torakionoch pri postavách cisárovien Zoe a Teodory zobrazené dvojité kríže. Miesto nálezu a zhoda obdobia vzniku mincí a klenotu môžu byť argumentom pre podporu úvahy, že dvojitý kríž sa na území Slovenska začína považovať nie len za náboženský ale aj politický symbol.

Dvojkríž na trojvrší
Na neskorších erboch je dvojkríž vztýčený na poli a v 13. storočí zasadený do trojitej skaly, ako napríklad na pečati Ladislava V. Trojvršie dnešného tvaru sa začalo objavovať až v 14. storočí, pravdepodobne na základe vplyvu nového realistického prúdu v heraldike, ktorý pod kríž požadoval pevný podklad. Najskôr bolo trojvršie strieborné alebo zlaté, neskôr zelené a modré až od roku 1848.
Strieborný dvojkríž sa objavil na erbe uhorského kráľa Bela III. v roku 1189 pri príležitosti tretej krížovej výpravy, zatiaľ bez iných znakov, iba na červenom poli.

Tento kráľov erb sa stal prvým uhorským štátnym znakom. O niekoľko rokov neskôr vznikol ďalší erb – sedemkrát červeno-strieborne delený štít (neskorší základ pre označenie zadunajskej časti uhorského kráľovstva).

Ten začali používať synovia Bela III. Imrich a Ondrej II. Belo IV. (1235 – 1270) po ničivom vpáde Tatárov do Uhorska sa snažil o obnovu miest a hospodárstva v krajine a začal pozývať nemeckých kolonistov (súviselo to s výskytom rúd a rozvojom ich ťažby na Hornom Uhorsku – Slovensku) a zároveň udeľoval mestám rôzne privilégiá. Tie začali do svojich erbov implentovať dvojité kríže odvodené od panovníckeho erbu, obohatené o ďalšie atribúty ako hviezda,mesiac, ruže. Mnohé slovenské mestá si napriek neskorším zmenám dvojitý kríž vo svojom erbe zachovali. Napríklad mestá Žilina, Skalica , Nitra, Topolčany, Zvolen alebo Levoča si dvojitý kríž vo svojom erbe zachovali dodnes.

Trojvršie je približne od 16. storočia (ako súčasť uhorského erbu) interpretované ako znakom troch severných pohorí – Tatra, Fatra, Matra a druhá pruhovaná polovica štítu uhorského erbu ako symbol južných riek Dunaja, Tisy, Drávy a Sávy.

Dvojkríž na trojvrší ako symbol Slovenska
K identifikácii dvojkríža na trojvrší ako symbolu Slovenska a nie len ako teritoriálneho symbolu, ale už aj ako národného symbolu, dochádza v roku 1848 v revolúcii Národného obrodenia, kedy sa Slováci deklarovali ako svojbytný národ. Práve vtedy bol znak upravený do terajšej podoby: v červenom štíte na modrom trojvrší vztýčený strieborný kríž. Výber farieb (strieborná-biela, modrá, červená) bol oplyvneným farbami Ruska, ktoré sa chápali ako všeslovanské. V roku 1863 sa dvojitý kríž dostal do znakov Matice slovenskej a slovenských gymnázií.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s