Vznik dvojkríža na trojvrší, 20. storočie

Počas prvej svetovej vojny sa dvojitý kríž stal súčasťou legionárskeho znaku (podľa výtvarného návrhu Ludvíka Strimpla) spolu so znakmi Čiech, Sliezska a Moravy. (zdroj: SEDLÁČEK, Pavel. Symboly republiky. Praha : Úřad vlády České republiky, 2007. s.13)

Dvojkríž na trojvrší na hrudi českého leva
V prvej Československej republike sa používal štátny znak z roku 1920 od Jaroslava Kursu, na ktorom bol štít so slovenským symbolom umiestnený na hrudi českého leva, čím sa vyhovelo požiadavke vyjadrenia jednoty oboch národov. Prvá verzia znaku z roku 1919 neobsahovala slovenský dvojkríž a po protestoch slovenských politických predstaviteľov napokon vznikla druhá verzia znaku s jeho zastúpením (zákon o štátnych znakoch z 30. 3. 1920). (zdroj: SEDLÁČEK, Pavel. Symboly republiky. Praha : Úřad vlády České republiky, 2007. s.20)

Na slovenskom znaku sa podobne ako na českom levovi nedbalo na presnú historickú podobu, dvojkríž je zobrazený bez zúženia ramien. Takisto bola porušená heraldická zásada, podľa ktorej štíty kladené na seba majú mať rovnaký tvar. (zdroj: Novák, Jozef. Štátne znaky v Čechách a na Slovensku dnes aj v minulosti. Bratislava : Práca, 1990. s. 44)

Slovenský štát
Počas vojnového Slovenského štátu sa používal ako štátny znak pôvodný slovenský znak so zúženými ramenami. Po vyhlásení slovenskej autonómie v roku 1938 boli snahy o vytvorenie nového štátneho znaku, žiaden návrh sa však nakoniec nerealizoval. Ako zaujímavý príklad tejto snahy o vytvorenie nového štátneho znaku možno uviesť návrh vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku. Možno po vzore predchodzieho veľkého štátneho znaku Československa navrhol znak, v ktorom štít so slovenkým znakom nesú dve orlice štítonošce, stojace na troch previazaných prútoch (pravdepodobne symbolika Svätoplukových prútov) s ozdobnou stuhou s nápisom Za boha a za národ. Na obidvoch koncoch stuhy sú v kruhu umiestnené dvojkríže, ktoré sa nápadne podobajú na dvojkríž (bez zúženia ramien rovnakej dĺžky) z vlajky Hlinkovej gardy.

Po druhej svetovej vojne a znovu obnovení Československa sa mal podľa ústavy vytvoriť zákon pre ustanovenie štátnych znakov. Ale ten nevznikol a tak sa používal malý a stredný znak predvojnového Československa, vrátane znaku Podkarpatskej Rusi, ktorá už nebola súčasťou územia Československa. Veľký štátny znak sa používal na prezidentskej štandarde.

Plamienok na Kriváni
Osobitné používanie slovenských symbolov sa postupne stávalo nežiadúce a napokon ho komunistický režim v roku 1948 zakázal. V roku 1960 sa po zmene názvu štátu na Československá socialistická republika resp. Slovenská socialistická republika zmenil aj štátny znak. Štátnym znakom Slovenskej socialistickej republiky sa stal zlato rámovaný červený štít so zlatým plamienkom na modrej siluete pohoria. Modré pohorie symbolizovalo Kriváň a zlatý plamienok pripomienku Slovenského národného povstania. Tento znak bolo umiestený na hruď bieleho českého leva s päťcípou hviezdou nad hlavou na červenom štíte v tvare husitskej pavézy, čo úplne porušovalo heraldické zásady, podľa ktorých sa nemôže používať znak pechoty (husitská pavéza). Znak vznikol bez odbornej diskusie a bola tu viditeľná snaha prezentovať silu komunistickej strany.

Samostatné Slovensko
Po Nežnej revolúcii začal silnieť tlak na obnovenie historického symbolu Slovenska. Slovenský parlament už od januára 1990 začal pripravovať zákon o štátnom znaku, paradoxne však bola táto iniciatíva v rozpore so zákonom, pretože podľa vtedajších federálnych zákonov sa slovenský parlamament nemal právo vyjadrovať k symbolom svojej republiky. Napokon 27. februára 1990 bol vo federálnom parlamente schválený ústavný zákon č. 644/1990 Zb., ktorým sa Slovenskej republike ako súčasti česko-slovenskej federácie priznalo právo prijať svoj vlastný znak. Zákon nadobudol platnosť 1. marca 1990. (zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie. Bratislava : Kubko-Goral, 1997.)

20. apríla 1990 bol uzákonený štátny znak Československej federatívnej republiky, ktorý tvoril štvrtený štít, kde je v prvom a štvrtom poli český lev a v druhom a treťom strieborný dvojkríž vztýčený na modrom trojvrší. V roku 1992 v dôsledku rokovaní o rozdelení štátu na samostatnú Českú republiku a Slovenskú republiku bol federálnym parlamentom prijatý ústavný zákon o rozdelení federácie, v ktorom sa riešil aj spôsob naloženia s česko-slovenskou symbolikou po rozpade štátu. Podľa tohto ústavného zákona nemal právo ani jeden z nástupníckých štátov na používanie symbolov Československa. Napriek tomuto zákonu český parlament 17. decembra 1992 uzákonil česko-slovenskú vlajku ako vlajku novej Českej republiky a nie českú historickú bielo červenú vlajku.(zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie. Bratislava : Kubko-Goral, 1997.)

1. januára 1993 bol zákonom NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch a ich používaní ako štátny znak novovzniknutej Slovenskej republiky uzákonený strieborný dvojkríž na modrom trojvrší na červenom ranogotickom štíte. Znak bol umiestnený aj na bielo-modro-červenú štátnu vlajku Slovenskej republiky. Autormi výtvarnej štylizácie znaku sú heraldik Ladislav Vrteľ a výtvarník Ladislav Čisárik ml.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s