Author Archives: spravnydizajn

About spravnydizajn

graphic designer

Dánsko – The Crowning Touch

Projekt globálnej zmeny vizuálnej identity štátnej správy v Dánsku bol začatý v roku 1990 a trval viac ako desať rokov. Do projektu s názvom The Crowning Touch (Dotyk koruny) boli zapojené všetky inštitúcie, ktoré mali právo používať vo svojej komunikácii symbol dánskej kráľovskej koruny, celkovo zahŕňal 12 štátnych inštitúcíí. Hlavným dôvodom rozhodnutia pre vytvorenie novej vizuálnej identity štátnej správy bola jej reštrukturalizácia, ktorá si vyžiadala zmeny v spôsobe komunikácie a prezentácie. Zo starých konzervatívnych vykonávateľov administratívy sa mali stať agenti, ktorí sprostredkúvali styk medzi štátom a občanmi a medzi súkromným a verejným sektorom.
Novú vizuálnu identitu vytvorilo štúdio Kontrapunkt, pod vedením Bo Linnemanna. Redizajn sa netýkal len vytvorenia logotypu, ale celej komunikačnej sféry inštitúcií – vnútornej aj vonkajšej komunikácie.V mnohých prípadoch sa týkal aj orientačných systémov v budovách sídiel inštitúcií, keďže aj tie prešli stavebnou rekonštrukciou. Základom a spoločným prvkom vizuálnej identity jednotlivých inštitúcií sa stala dánska kráľovská koruna, ktorá bola rôzne tvarovo štylizovaná tak, aby vyjadrovala poslanie alebo činnosť konkrétnej inštitúcie a zároveň vyjadrovala príslušnosť k Dánsku, historické korene a tradičné hodnoty.


Riešenie vizuálnej identity poskytovalo inštitúciam priestor na odlíšenie sa. Spoločným prvkom bola už spomínaná koruna, ale ďalšie prvky loga (a celkovej identity) už boli riešené samostatne s ohľadom na potreby prezentácie jednotlivých charakteristík inštitúcií. Nie všetky vizuálne identity 12 inštitúcií realizovalo štúdio Kontrapunkt samostatne, ale v niektorých prípadoch si pozvalo na spoluprácu ďalšie štúdiá.


Aj keď vizuálna identita dánskej správy bola vytvorená v rokoch 1990 – 2000 pôsobí aj dnes moderne a nadčasovo. Snaha Kontrapunktu o komplexné a jednotné riešenie vizuálnej identity s dôrazom pre poskytnutie priestoru pre vizuálnu individualitu jednotlivých inštitúcií je zreteľná pri každom z dvanástich riešení.

Reklamy

1 Logo – štátna správa Holandska

V Holandsku vzniku jednotnej vizuálnej identity predchádzali viaceré politické zmeny. Po roku 2005 začala čeliť holandská vláda viacerým krízam, čo vyústilo k niekoľkým zmenám kabinetov. Spoločným problémom pre všetky kabinety bol fakt, že štátna správa sa musela zredukovať a zdokonaliť. Kabinety videli svoju najdôležitejšiu úlohu v podpore spolupráce medzi úradmi a v zabraňovaní delenia úradov na menšie úseky. Tak vznikla idea jednotného výzoru a teda jedného loga, ktorá bola definovaná takto:„Vizualizácia vzťahu medzi ministerstvami a štátnymi úradmi začne používaním jediného loga určného pre vonkajšiu komunikáciu štátnej správy. Jasná komunikácia s verejnosťou má väčší význam ako prirodzená potreba ministerstiev a štátnych úradov profilovať sa vlastnými logami a vizuálnymi identitami. Celá štátna správa sa musí prezentovať jednotným výzorom a to zahrňuje aj riadiace úrady a štátne inštitúcie, ktoré priamo nepatria centrálnemu úradu v Hague.“

1 Logo
4. júla 2007 rada ministrov rozhodla, že všetky organizácie, ktoré spadali pod priamu zodpovednosť ministerstiev, budú zahrnuté do projektu 1 Logo a korešpondujúcej vizuálnej identity. Implementácia novej vizuálnej identity mala byť zvládnutá do troch rokov a mala byť realizovaná vo viac ako 150 štátnych úradov a organizácií. Do tendru na novú vizuálnu identitu bolo pozvaných päť agentúr;Eden, Koeweiden Postma, Total Identity, Studio Dumbar a Thonik.
Agentúry boli požiadané, aby vytvorili dva návrhy. Jeden, ktorý bude obsahovať prvok štátneho znaku a druhý voľný návrh bez obmedzenia.Tender vyhralo Studio Dumbar.


Logo pozostáva z modrej stuhy, na ktorej sú v dolnej tretine umiestnené dva levy držiace erb. Táto stuha je umiestňovaná na stred a navrch všetkým dokumentov a materiálov a symbolizuje pozíciu štátnej správy; priamo v strede spoločnosti, ale nestranne nad všetkými politickými stranami. Na triedenie organizácií, ktoré používajú nové logo bol navrhnutý hierarchický systém. Na samom vrchu je matka–vláda, nižšie sú dcéry–ministerstvá a pod nimi sú vnučky–inštitúcie spadajúce pod ministerstvá. Zámerom vlády bolo obmedziť delenie organizácií na menšie úseky, preto tento systém hierarchického delenia organizácií už s nižšími stupňami ako „vnučka“ nepočíta. Názov inštitúcie sa v takom prípade objaví len v záhlaví listu alebo v tiráži iného dokumentu. Teda nie pre každý jednotlivý úrad môže byť vytvorená vlastná verzia loga.
Nové logo svojim uniformným systémom prezentuje jednotnosť štátnej správy, ale riešenie Studia Dumbar poskytuje aj priestor pre odlíšenie sa. V návrhu bola vytvorená paleta konkrétnych farieb, inšpirovaná holandskou prírodou a klasickou holandskou maľbou, ktoré vo svojich materiáloch môžu organizácie používať. Hoci si organizácie nemôžu exkluzívne vybrať svoje farby, niektoré sa rozhodli používať iba niektoré farby z tejto palety. Napríklad Ministerstvo hospodárstva si vybralo červenú farbu.


Pre novú vizuálnu identitu bolo exkluzívne vytvorené písmo Rijksvorheid, autorom bol Peter Verheul. Ako základ použil písmo Versa, z ktorého vytvoril Rijksvorheid serif, a k nemu vytvoril bezserifovú verziu Rijksvorheid sans, ktoré malo byť určené na titulky, ale s narastajúcou mierou sa začalo používať na sádzanie textu. V dôsledku toho Verheul vytvoril aktualizáciu písma, ktorá rozlišuje rezy Rijksvorheid sans Heading (bezpätkové titulkové) a Rijksvorheid sans text (bezpätkové textové). Dôvodom pre vytvorenie exkluzívneho písma nebola len snaha o odlíšenia sa, ale boli to aj ekonomické dôvody. Ak sa malo písmo používať vo viac ako 150 organizáciách, vytvorenie nového písma predstavovalo niekoľkonásobne nižšie náklady ako zakúpenie takého množstva licencií.

Implementácia novej vizuálnej identity
Prijatie novej vizuálnej identity nebolo jednohlasné a nové logo bolo kritizované, napríklad podľa Huga van den Bos zo štúdia Koeweiden Postma (jeden z účastníkov tendru) to bola klasická štylizácia ešte klasickejšie znaku zo začiatku 19. storočia.


Implentácia prebiehala v rokoch 2008 – 2010 a zahŕňala viac ako 150 organizácií. Pre podporu implentácie bola vytvorená webstránka, na ktorej boli umiestenené inštruktážne videá ako pracovať s logom, s typografiou, farbami, papierom, umiestením na formát a prácou s fotografiou. Náklady na vytvorenie novej vizuálnej identity a jej implementáciu boli vyčíslené na viac ako 15 000 000 € (z toho 60 000 € stál dizajn) v priebehu rokov 2008-2010. Na druhej strane vláda deklarovala, že nová vizuálna identita dokáže vytvoriť ročné úspory až 5 000 000 €.

Výtvarné stvárnenie návrhu štátneho znaku SR

Autormi výtvarnej štylizácie znaku sú heraldik Ladislav Vrteľ a výtvarník Ladislav Čisárik ml. Svoje riešenie vysvetľujú v dokumente z 1. marca 1990.

Výtvarné stvárnenie návrhu štátneho znaku Slovenskej republiky
Navrhovaný štátny znak Slovenskej republiky výtvarne vychádza z erbu na pečati z prvej polovice 14. storočia. Dôvodom výberu práve tejto historickej predlohy je najmä skutočnosť, že predstavuje vôbec najstarší známy erb, v ktorom je dvojitý kríž postavený už na trojvrší, keďže do roku 1301 sa v štíte zobrazoval len samotný dvojitý kríž. Návrh zohľadňuje starobylosť erbu, rešpektuje ranogotický tvar štítu, podobu kríža i zahĺbené zakončenia ramien typické pre 14. storočie.

Na rozdiel od historickej predlohy však tvorcovia návrhu štátneho znaku trojvršie zvýšili. Príčinou je fakt, že od 14. stor. do 19. stor. trojvršie významne prispelo k tomu, že sa erb s dvojitým krížom stal teritoriálnym symbolom hornatého Horného Uhorska, neskôr jeho obyvateľov, slovenským národným symbolom a napokon štátnym znakom. Od čias, kedy sa tento znak stal slovenským národným symbolom /1848/ sa trojvršie v slovenskom znaku vždy považovalo za významný a zmysluplný symbol a zobrazovalo sa dostatočne zreteľne. Nový návrh štátneho znaku Slovenskej republiky na túto takmer 150 ročnú tradíciu zobrazovania slovenského národného symbolu logicky nadväzuje.

Autori návrhu – heraldik PhDr. Ladislav Vrteľ a výtvarník Ladislav Čisárik ml. – si za vypracovanie predlohy štátneho znaku Slovenskej republiky nenárokujú žiadnu finančnú odmenu; považujú za česť, že mohli sa podieľať na oživení heraldického vyjadrenia slovenskej štátnosti.

Ladislav Vrteľ, Ladislav Čisárik ml.

scan dokumentu

Vznik dvojkríža na trojvrší, 20. storočie

Počas prvej svetovej vojny sa dvojitý kríž stal súčasťou legionárskeho znaku (podľa výtvarného návrhu Ludvíka Strimpla) spolu so znakmi Čiech, Sliezska a Moravy. (zdroj: SEDLÁČEK, Pavel. Symboly republiky. Praha : Úřad vlády České republiky, 2007. s.13)

Dvojkríž na trojvrší na hrudi českého leva
V prvej Československej republike sa používal štátny znak z roku 1920 od Jaroslava Kursu, na ktorom bol štít so slovenským symbolom umiestnený na hrudi českého leva, čím sa vyhovelo požiadavke vyjadrenia jednoty oboch národov. Prvá verzia znaku z roku 1919 neobsahovala slovenský dvojkríž a po protestoch slovenských politických predstaviteľov napokon vznikla druhá verzia znaku s jeho zastúpením (zákon o štátnych znakoch z 30. 3. 1920). (zdroj: SEDLÁČEK, Pavel. Symboly republiky. Praha : Úřad vlády České republiky, 2007. s.20)

Na slovenskom znaku sa podobne ako na českom levovi nedbalo na presnú historickú podobu, dvojkríž je zobrazený bez zúženia ramien. Takisto bola porušená heraldická zásada, podľa ktorej štíty kladené na seba majú mať rovnaký tvar. (zdroj: Novák, Jozef. Štátne znaky v Čechách a na Slovensku dnes aj v minulosti. Bratislava : Práca, 1990. s. 44)

Slovenský štát
Počas vojnového Slovenského štátu sa používal ako štátny znak pôvodný slovenský znak so zúženými ramenami. Po vyhlásení slovenskej autonómie v roku 1938 boli snahy o vytvorenie nového štátneho znaku, žiaden návrh sa však nakoniec nerealizoval. Ako zaujímavý príklad tejto snahy o vytvorenie nového štátneho znaku možno uviesť návrh vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku. Možno po vzore predchodzieho veľkého štátneho znaku Československa navrhol znak, v ktorom štít so slovenkým znakom nesú dve orlice štítonošce, stojace na troch previazaných prútoch (pravdepodobne symbolika Svätoplukových prútov) s ozdobnou stuhou s nápisom Za boha a za národ. Na obidvoch koncoch stuhy sú v kruhu umiestnené dvojkríže, ktoré sa nápadne podobajú na dvojkríž (bez zúženia ramien rovnakej dĺžky) z vlajky Hlinkovej gardy.

Po druhej svetovej vojne a znovu obnovení Československa sa mal podľa ústavy vytvoriť zákon pre ustanovenie štátnych znakov. Ale ten nevznikol a tak sa používal malý a stredný znak predvojnového Československa, vrátane znaku Podkarpatskej Rusi, ktorá už nebola súčasťou územia Československa. Veľký štátny znak sa používal na prezidentskej štandarde.

Plamienok na Kriváni
Osobitné používanie slovenských symbolov sa postupne stávalo nežiadúce a napokon ho komunistický režim v roku 1948 zakázal. V roku 1960 sa po zmene názvu štátu na Československá socialistická republika resp. Slovenská socialistická republika zmenil aj štátny znak. Štátnym znakom Slovenskej socialistickej republiky sa stal zlato rámovaný červený štít so zlatým plamienkom na modrej siluete pohoria. Modré pohorie symbolizovalo Kriváň a zlatý plamienok pripomienku Slovenského národného povstania. Tento znak bolo umiestený na hruď bieleho českého leva s päťcípou hviezdou nad hlavou na červenom štíte v tvare husitskej pavézy, čo úplne porušovalo heraldické zásady, podľa ktorých sa nemôže používať znak pechoty (husitská pavéza). Znak vznikol bez odbornej diskusie a bola tu viditeľná snaha prezentovať silu komunistickej strany.

Samostatné Slovensko
Po Nežnej revolúcii začal silnieť tlak na obnovenie historického symbolu Slovenska. Slovenský parlament už od januára 1990 začal pripravovať zákon o štátnom znaku, paradoxne však bola táto iniciatíva v rozpore so zákonom, pretože podľa vtedajších federálnych zákonov sa slovenský parlamament nemal právo vyjadrovať k symbolom svojej republiky. Napokon 27. februára 1990 bol vo federálnom parlamente schválený ústavný zákon č. 644/1990 Zb., ktorým sa Slovenskej republike ako súčasti česko-slovenskej federácie priznalo právo prijať svoj vlastný znak. Zákon nadobudol platnosť 1. marca 1990. (zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie. Bratislava : Kubko-Goral, 1997.)

20. apríla 1990 bol uzákonený štátny znak Československej federatívnej republiky, ktorý tvoril štvrtený štít, kde je v prvom a štvrtom poli český lev a v druhom a treťom strieborný dvojkríž vztýčený na modrom trojvrší. V roku 1992 v dôsledku rokovaní o rozdelení štátu na samostatnú Českú republiku a Slovenskú republiku bol federálnym parlamentom prijatý ústavný zákon o rozdelení federácie, v ktorom sa riešil aj spôsob naloženia s česko-slovenskou symbolikou po rozpade štátu. Podľa tohto ústavného zákona nemal právo ani jeden z nástupníckých štátov na používanie symbolov Československa. Napriek tomuto zákonu český parlament 17. decembra 1992 uzákonil česko-slovenskú vlajku ako vlajku novej Českej republiky a nie českú historickú bielo červenú vlajku.(zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie. Bratislava : Kubko-Goral, 1997.)

1. januára 1993 bol zákonom NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch a ich používaní ako štátny znak novovzniknutej Slovenskej republiky uzákonený strieborný dvojkríž na modrom trojvrší na červenom ranogotickom štíte. Znak bol umiestnený aj na bielo-modro-červenú štátnu vlajku Slovenskej republiky. Autormi výtvarnej štylizácie znaku sú heraldik Ladislav Vrteľ a výtvarník Ladislav Čisárik ml.

Vznik dvojitého kríža na trojvrší, 9. – 19. storočie

Dvojitý kríž má v heraldike rôzne označenia: patriarchálny, arcibiskupský,uhorský, benediktínsky, lotrinský alebo v slovanských krajinách sa označuje ako cyrilometodský a spája tak odkaz na troch spolupatrónov Európy – sv. Benedikta, sv. Cyrila sv. Metoda. Symbol dvojkríža však pochádza z Byzancie a objavuje sa najčastejšie na konci 9. storočia,v období ikonoklazmu. V jeho šírení sa dajú rozlišovať dve obdobia. Prvé obdobie (9. –12. storočie) charakterizuje šírenie tohoto náboženského, ale aj politického znaku, ako sprievodný jav kontaktov Byzancie s inými štátmi. V druhom období (od 12. storočia) viaceré rytierské rády (najmä rády Johanitov neskorších  maltézskych rytierov) prevzali tento znak do svojich pečatí a ďalej ho šírili zo Svätej zeme do krajín stredovekej Európy.V byzantskom prostredí sa rozlišoval jednoduchý latinský kríž a dvojitý kríž. Na ikonografických pamiatkach sú tieto dva kríže zobrazované spoločne; jednoduchý kríž s ukrižovaným Kristom a dvojitý kríž, ktorý nesie v ruke vzkriesený Kristus. Z toho sa dá usudzovať, že jednoduchý latinský kríž bol symbol Utrpenia a dvojitý kríž symbolom Vzkriesenia. (zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie.Bratislava : Kubko-Goral, 1997. s. 4)

O šírení dvojitého kríža na území terajšieho Slovenska možno teda uvažovať ako o priamom byzantskom vplyve v 9. storočí. O Nitrianske kniežatstvo, ktoré v 9. storočí predstavovalo východnú časť Veľkomoravskej ríše, mala Byzancia veľký záujem. Svedčí o tom vyslanie vierozvestcov Cyrila a Metoda byzantským cisárom Michalom III. v roku 863 na územie Veľkej Moravy. V tomto období však ešte nemožno hovoriť o dvojitom kríži ako o štátnom symbole. (zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie.Bratislava : Kubko-Goral, 1997.)

Dvojkríž na minci
V priebehu 10. a 11. storočia sa územie Slovenska začalo začleňovať do vznikajúceho Uhorského kráľovstva. V stredovekom Uhorsku zo začiatku tvorilo Slovensko jeho severné pohraničné vojvodstvo so sídlom v Nitre. Autonómnosť nitrianskeho vojvodu Bela I. (brata kráľa Ondreja I.) bola zreteľná. Mal vlastné územie, vlastné vojsko aj vlastnú zahraničnú politiku. Razil aj vlastné mince, na nich sa spojením dvoch krížikov objavuje dvojkríž. V 19. storočí bol v okolí Nitry nájdený archeologický nález, na ktorom sa vyskytuje dvojitý kríž. Na zlatom a emailom zdobenom diadéme byzantského pôvodu z 11. storočia sú naceremoniálnych torakionoch pri postavách cisárovien Zoe a Teodory zobrazené dvojité kríže. Miesto nálezu a zhoda obdobia vzniku mincí a klenotu môžu byť argumentom pre podporu úvahy, že dvojitý kríž sa na území Slovenska začína považovať nie len za náboženský ale aj politický symbol.

Dvojkríž na trojvrší
Na neskorších erboch je dvojkríž vztýčený na poli a v 13. storočí zasadený do trojitej skaly, ako napríklad na pečati Ladislava V. Trojvršie dnešného tvaru sa začalo objavovať až v 14. storočí, pravdepodobne na základe vplyvu nového realistického prúdu v heraldike, ktorý pod kríž požadoval pevný podklad. Najskôr bolo trojvršie strieborné alebo zlaté, neskôr zelené a modré až od roku 1848.
Strieborný dvojkríž sa objavil na erbe uhorského kráľa Bela III. v roku 1189 pri príležitosti tretej krížovej výpravy, zatiaľ bez iných znakov, iba na červenom poli.

Tento kráľov erb sa stal prvým uhorským štátnym znakom. O niekoľko rokov neskôr vznikol ďalší erb – sedemkrát červeno-strieborne delený štít (neskorší základ pre označenie zadunajskej časti uhorského kráľovstva).

Ten začali používať synovia Bela III. Imrich a Ondrej II. Belo IV. (1235 – 1270) po ničivom vpáde Tatárov do Uhorska sa snažil o obnovu miest a hospodárstva v krajine a začal pozývať nemeckých kolonistov (súviselo to s výskytom rúd a rozvojom ich ťažby na Hornom Uhorsku – Slovensku) a zároveň udeľoval mestám rôzne privilégiá. Tie začali do svojich erbov implentovať dvojité kríže odvodené od panovníckeho erbu, obohatené o ďalšie atribúty ako hviezda,mesiac, ruže. Mnohé slovenské mestá si napriek neskorším zmenám dvojitý kríž vo svojom erbe zachovali. Napríklad mestá Žilina, Skalica , Nitra, Topolčany, Zvolen alebo Levoča si dvojitý kríž vo svojom erbe zachovali dodnes.

Trojvršie je približne od 16. storočia (ako súčasť uhorského erbu) interpretované ako znakom troch severných pohorí – Tatra, Fatra, Matra a druhá pruhovaná polovica štítu uhorského erbu ako symbol južných riek Dunaja, Tisy, Drávy a Sávy.

Dvojkríž na trojvrší ako symbol Slovenska
K identifikácii dvojkríža na trojvrší ako symbolu Slovenska a nie len ako teritoriálneho symbolu, ale už aj ako národného symbolu, dochádza v roku 1848 v revolúcii Národného obrodenia, kedy sa Slováci deklarovali ako svojbytný národ. Práve vtedy bol znak upravený do terajšej podoby: v červenom štíte na modrom trojvrší vztýčený strieborný kríž. Výber farieb (strieborná-biela, modrá, červená) bol oplyvneným farbami Ruska, ktoré sa chápali ako všeslovanské. V roku 1863 sa dvojitý kríž dostal do znakov Matice slovenskej a slovenských gymnázií.

Vizuálna identita štátnej správy Českej republiky

Česká republika a Slovensko mali pri tvorbe vizuálnej identity štátnej správy rovnakú východiskovú situáciu, keďže do roku 1993 fungovali v spoločnom štáte a kultúrno spoločenské podhubie pre  grafický dizajn bolo približne rovnaké. V Čechách prebehli a konštatne prebiehajú zmeny vizuálnych identít jednotlivých ministerstiev a štátnych inštitúcií. Podobne ako na Slovensku však nejde o komplexné a jednotné riešenia vizuálnej identity štátnej správy ako celku. Situácia je rovnaká ako na Slovensku, kde každé ministerstvo, inštitúcie a úrady štátnej správy majú vlastné logo a vizuálnu identitu, ale neobsahujú žiadne spoločné identifikačné prvky, na základe ktorých by sa dal odčítať vzájomný vzťah inštitúcií. Niektoré ministerstvá používajú znak českého leva ako základ pre svoje
logá, iné ministerstvá pre zmenu používajú nové piktogramy alebo len samotnú typografiu.

Nové vizuálne identity vznikajú na základe verejných súťaží alebo tendrov, do ktorých sú pozvané renomované grafické štúdiá a agentúry. V snahe získať novú, originálnu a profesionálnymi maniérmi nezaťaženú vizuálnu identitu, niektoré ministerstvá zvolili iný prístup a niekoľkokrát zadali túto úlohu Ateliéru grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie VŠUP v Prahe. Tento postup ministerstiev ale kritizivali niektorí profesionální dizajnéri. Aleš Najbrt pre ČTK povedal: „Pokiaľ nové logo vytvárajú študenti, považujem to za chybu. Študenti majú študovať a takú prácu, ako je tvorba loga či vizuálneho štýlu štátnej inštitúcie majú robiť profesionáli. Študenti medicíny tiež neoperujú a študenti architektúry nestavajú domy.”

Vytvorenie jednotnej vizálnej identity pre české ministerstvá naznačilo Studio Najbrt v návrhu pre Ministerstvo zahraničných vecí. Jednoduchá štylizácia leva v kombinácii s písmom Republic od Suitcase Type Foundry a dva červené a modré vertikálne pruhy naznačujú uniformný prístup s možnosťou využitia tohto systému ako základ jednotnej vizuálnej identity pre všetky ministerstvá. Ministerstvo zahraničných vecí sa tento zámer zjednotenia vizuálnej identity na základe tohto loga snažilo presadiť, ale ostatné ministerstvá tento zámer nepodporili.

Štátna správa SR nemá dizajn

Samostatná Slovenská republika vznikla v roku 1993 rozdelením Československa. Pochopiteľne tým vznikla potreba pre novú vizuálnu identitu a spôsob, akým sa vizuálne odlíšiť od bývalého Československa. Pre slovenských grafických dizajnérov to mohla byť príležitosť, ako navrhnúť slovenskú vizuálnu identitu od nuly, tak ako bolo pre Oscara Niemayera projektovanie brazílskeho hlavného mesta Brasilia na zelenej lúke. Bohužial, táto obrovská príležitosť nebola využitá a ani po skoro 20 rokoch od vzniku samostatnej republiky neexistuje kvalitná a reprezentatívna jednotná vizuálna identita slovenskej štátnej správy. Dnes už môžme iba polemizovať nad dôvodmi, prečo táto príležitosť ostala nevyužitá. Mohlo to byť pre nedostaok politickej vôle a záujmu, v prvých rokoch existencie samostatného Slovenska boli v programe politikov iné témy ako vizuálna identita. V tom čase to mohlo byť aj nedostatkom odborníkov – grafických dizajnérov orientujúcich sa na korporátnu identitu. Možnou príčinou mohol byť aj fakt, že v tom čase úloha vytvorenia slovenskej vizuálnej identity nebola považovaná za úlohu pre grafického dizajnéra, ale skôr pre heraldika. V súčasnej dobe štátna správa na Slovensku, podobne ako v Českej republike, nemá jednotné riešenie vizuálnej identity. Jednotlivé ministerstvá používajú rôzne logá alebo slovenský štátny znak
s typografiou. Mnohé ministerstvá používajú dokonca viacej verzíí svojho loga.

Štátny znak a typografia ako základ
Ústredná štátna správa SR pozostáva z 13 ministerstiev a 9 ostatných ústredných orgánov štátnej správy, každé z nich má svoje vlastné logo resp. logotyp. Podľa typu loga je možné ministerstvá rozdeliť do 4 skupín:
1. skupina – štátny znak (9 ministerstiev),
2. skupina – vlastný heraldický znak (2 ministerstvá),
3. skupina – vlastné logo (2 ministerstvá),
a do 4. skupiny patria ministretsvá ktoré používajú dve verzie – štátny znak alebo vlastné logo (4 ministerstvá). Táto “logo schyzofrénia” sa prejavuje tým, že v médiách sa prezentuje svojim vlastným logom (umiestneným napr. na prezentačných stenách počas tlačových konferencií), ale na svojej internetovej stránke sa prezentuje logom pozostávajúcom zo štátneho znaku a typografie.

Logotypy so štátnym znakom sa vyznačujú nejednotnosťou, v typografii, každé ministretsvo používa iný font (dokonca v logotype prezidentskej kancelárie je použitý Arial) a spôsob zalomenia. Ani farebnosť znaku nie je jednotná, skoro v každom logotype je použitý iný otieň modrej a červenej. Zákon o štátnych symboloch totiž presne nedefinuje farebné hodnoty (CMYK, PANTONE alebo RGB) štátneho znaku. Niektoré logotypy obsahujú štátny znak s čiernou obrysovou linkou, niektoré bez alebo len v obrysovej linke.

Ministerstvá väčšinou na tvorbu svojích lôg nevypisujú verejné ani výberové súťaže na výtvarný návrh, zadávajú ich priamym zadaním, alebo na základe prieskumu trhu rôznym agentúram. Autori lôg slovenských ministetrstiev tak zostávajú väčšinou v anonymite. Výnimkou je Ministerstvo hospodárstva. Nové logo tohto ministerstva vzniklo krátko po nástupe nového ministra Juraja Miškova a bolo vytvorené v reklamnej agentúre MUW Satchi & Satchi, autorom bol Rasťo Uličný. Zakázka však bola zadaná priamym zadaním teda bez súťaže o výtvarný návrh. Ministerstvo svoje rozhodnutie o priamom zadaní obhajovalo tým, že logo bolo vytvorené bez nároku na honorár, ako prejav podpory k jeho novej práci.

Ministerstvo kultúry v roku 2007 predstavilo nové logo. Tvorí ho piktogram znázorňujúci profil antickej hlavy s vavrínovým vencom na hlave a názov ministerstva v bezserifovej typografii. Nebola však usporiadaná súťaž o výtvarný návrh, ale ministerstvo priamo oslovilo agentúru s najnižšou cenovou ponukou na základe prieskumu trhu. Takýto spôsob výberu logotypu pre hlavnú kultúrnu inštitúciu, kde nerozhoduje výtvarná a dizajnérska kvalita, ale čo najnižšia cena, je viac ako neodborný. Momentálne sa Ministerstvo kultúry v hlavičke svojej internetovej stránky prezentuje logom s antickým profilom ale pri finančnej podpore rôznych kultúrnych projektov sa prezentuje logom pozostávajúceho iba zo štátneho znaku v obrysovej linke a typografie.

Ministerstvo životného prostredia používa na svoju prezentáciu znak so štylizáciou trojvršia, na ktorom stojí zelený stromček. Vyjadrenie vtedajšieho (2007) hovorcu rezortu Petra Vyšvádera, že to vlastne nie je ani oficiálne logo „Používame ho, lebo je to taký milý obrázok, je tam zelená farba, kruhy pripomínajú vodu.“ znie priam komicky.

V posledných rokov niektoré ministerstvá opustili svoje vlastné logá a nahradili ich štátnym znakom a názvom ministerstva (napr. Ministerstvo kultúry). Ale ako je vyššie uvedené, okrem štátneho znaku ich nič vizuálne nespája a nemožno hovoriť o jednotnej vizuálnej identite. Z toho vyplýva, že jednotná vizuálna identita štátnej správy SR pre politikov nie je témou hodnou ich pozornosti. Zatiaľ.