Category Archives: História

Výtvarné stvárnenie návrhu štátneho znaku SR

Autormi výtvarnej štylizácie znaku sú heraldik Ladislav Vrteľ a výtvarník Ladislav Čisárik ml. Svoje riešenie vysvetľujú v dokumente z 1. marca 1990.

Výtvarné stvárnenie návrhu štátneho znaku Slovenskej republiky
Navrhovaný štátny znak Slovenskej republiky výtvarne vychádza z erbu na pečati z prvej polovice 14. storočia. Dôvodom výberu práve tejto historickej predlohy je najmä skutočnosť, že predstavuje vôbec najstarší známy erb, v ktorom je dvojitý kríž postavený už na trojvrší, keďže do roku 1301 sa v štíte zobrazoval len samotný dvojitý kríž. Návrh zohľadňuje starobylosť erbu, rešpektuje ranogotický tvar štítu, podobu kríža i zahĺbené zakončenia ramien typické pre 14. storočie.

Na rozdiel od historickej predlohy však tvorcovia návrhu štátneho znaku trojvršie zvýšili. Príčinou je fakt, že od 14. stor. do 19. stor. trojvršie významne prispelo k tomu, že sa erb s dvojitým krížom stal teritoriálnym symbolom hornatého Horného Uhorska, neskôr jeho obyvateľov, slovenským národným symbolom a napokon štátnym znakom. Od čias, kedy sa tento znak stal slovenským národným symbolom /1848/ sa trojvršie v slovenskom znaku vždy považovalo za významný a zmysluplný symbol a zobrazovalo sa dostatočne zreteľne. Nový návrh štátneho znaku Slovenskej republiky na túto takmer 150 ročnú tradíciu zobrazovania slovenského národného symbolu logicky nadväzuje.

Autori návrhu – heraldik PhDr. Ladislav Vrteľ a výtvarník Ladislav Čisárik ml. – si za vypracovanie predlohy štátneho znaku Slovenskej republiky nenárokujú žiadnu finančnú odmenu; považujú za česť, že mohli sa podieľať na oživení heraldického vyjadrenia slovenskej štátnosti.

Ladislav Vrteľ, Ladislav Čisárik ml.

scan dokumentu

Vznik dvojkríža na trojvrší, 20. storočie

Počas prvej svetovej vojny sa dvojitý kríž stal súčasťou legionárskeho znaku (podľa výtvarného návrhu Ludvíka Strimpla) spolu so znakmi Čiech, Sliezska a Moravy. (zdroj: SEDLÁČEK, Pavel. Symboly republiky. Praha : Úřad vlády České republiky, 2007. s.13)

Dvojkríž na trojvrší na hrudi českého leva
V prvej Československej republike sa používal štátny znak z roku 1920 od Jaroslava Kursu, na ktorom bol štít so slovenským symbolom umiestnený na hrudi českého leva, čím sa vyhovelo požiadavke vyjadrenia jednoty oboch národov. Prvá verzia znaku z roku 1919 neobsahovala slovenský dvojkríž a po protestoch slovenských politických predstaviteľov napokon vznikla druhá verzia znaku s jeho zastúpením (zákon o štátnych znakoch z 30. 3. 1920). (zdroj: SEDLÁČEK, Pavel. Symboly republiky. Praha : Úřad vlády České republiky, 2007. s.20)

Na slovenskom znaku sa podobne ako na českom levovi nedbalo na presnú historickú podobu, dvojkríž je zobrazený bez zúženia ramien. Takisto bola porušená heraldická zásada, podľa ktorej štíty kladené na seba majú mať rovnaký tvar. (zdroj: Novák, Jozef. Štátne znaky v Čechách a na Slovensku dnes aj v minulosti. Bratislava : Práca, 1990. s. 44)

Slovenský štát
Počas vojnového Slovenského štátu sa používal ako štátny znak pôvodný slovenský znak so zúženými ramenami. Po vyhlásení slovenskej autonómie v roku 1938 boli snahy o vytvorenie nového štátneho znaku, žiaden návrh sa však nakoniec nerealizoval. Ako zaujímavý príklad tejto snahy o vytvorenie nového štátneho znaku možno uviesť návrh vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku. Možno po vzore predchodzieho veľkého štátneho znaku Československa navrhol znak, v ktorom štít so slovenkým znakom nesú dve orlice štítonošce, stojace na troch previazaných prútoch (pravdepodobne symbolika Svätoplukových prútov) s ozdobnou stuhou s nápisom Za boha a za národ. Na obidvoch koncoch stuhy sú v kruhu umiestnené dvojkríže, ktoré sa nápadne podobajú na dvojkríž (bez zúženia ramien rovnakej dĺžky) z vlajky Hlinkovej gardy.

Po druhej svetovej vojne a znovu obnovení Československa sa mal podľa ústavy vytvoriť zákon pre ustanovenie štátnych znakov. Ale ten nevznikol a tak sa používal malý a stredný znak predvojnového Československa, vrátane znaku Podkarpatskej Rusi, ktorá už nebola súčasťou územia Československa. Veľký štátny znak sa používal na prezidentskej štandarde.

Plamienok na Kriváni
Osobitné používanie slovenských symbolov sa postupne stávalo nežiadúce a napokon ho komunistický režim v roku 1948 zakázal. V roku 1960 sa po zmene názvu štátu na Československá socialistická republika resp. Slovenská socialistická republika zmenil aj štátny znak. Štátnym znakom Slovenskej socialistickej republiky sa stal zlato rámovaný červený štít so zlatým plamienkom na modrej siluete pohoria. Modré pohorie symbolizovalo Kriváň a zlatý plamienok pripomienku Slovenského národného povstania. Tento znak bolo umiestený na hruď bieleho českého leva s päťcípou hviezdou nad hlavou na červenom štíte v tvare husitskej pavézy, čo úplne porušovalo heraldické zásady, podľa ktorých sa nemôže používať znak pechoty (husitská pavéza). Znak vznikol bez odbornej diskusie a bola tu viditeľná snaha prezentovať silu komunistickej strany.

Samostatné Slovensko
Po Nežnej revolúcii začal silnieť tlak na obnovenie historického symbolu Slovenska. Slovenský parlament už od januára 1990 začal pripravovať zákon o štátnom znaku, paradoxne však bola táto iniciatíva v rozpore so zákonom, pretože podľa vtedajších federálnych zákonov sa slovenský parlamament nemal právo vyjadrovať k symbolom svojej republiky. Napokon 27. februára 1990 bol vo federálnom parlamente schválený ústavný zákon č. 644/1990 Zb., ktorým sa Slovenskej republike ako súčasti česko-slovenskej federácie priznalo právo prijať svoj vlastný znak. Zákon nadobudol platnosť 1. marca 1990. (zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie. Bratislava : Kubko-Goral, 1997.)

20. apríla 1990 bol uzákonený štátny znak Československej federatívnej republiky, ktorý tvoril štvrtený štít, kde je v prvom a štvrtom poli český lev a v druhom a treťom strieborný dvojkríž vztýčený na modrom trojvrší. V roku 1992 v dôsledku rokovaní o rozdelení štátu na samostatnú Českú republiku a Slovenskú republiku bol federálnym parlamentom prijatý ústavný zákon o rozdelení federácie, v ktorom sa riešil aj spôsob naloženia s česko-slovenskou symbolikou po rozpade štátu. Podľa tohto ústavného zákona nemal právo ani jeden z nástupníckých štátov na používanie symbolov Československa. Napriek tomuto zákonu český parlament 17. decembra 1992 uzákonil česko-slovenskú vlajku ako vlajku novej Českej republiky a nie českú historickú bielo červenú vlajku.(zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie. Bratislava : Kubko-Goral, 1997.)

1. januára 1993 bol zákonom NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch a ich používaní ako štátny znak novovzniknutej Slovenskej republiky uzákonený strieborný dvojkríž na modrom trojvrší na červenom ranogotickom štíte. Znak bol umiestnený aj na bielo-modro-červenú štátnu vlajku Slovenskej republiky. Autormi výtvarnej štylizácie znaku sú heraldik Ladislav Vrteľ a výtvarník Ladislav Čisárik ml.

Vznik dvojitého kríža na trojvrší, 9. – 19. storočie

Dvojitý kríž má v heraldike rôzne označenia: patriarchálny, arcibiskupský,uhorský, benediktínsky, lotrinský alebo v slovanských krajinách sa označuje ako cyrilometodský a spája tak odkaz na troch spolupatrónov Európy – sv. Benedikta, sv. Cyrila sv. Metoda. Symbol dvojkríža však pochádza z Byzancie a objavuje sa najčastejšie na konci 9. storočia,v období ikonoklazmu. V jeho šírení sa dajú rozlišovať dve obdobia. Prvé obdobie (9. –12. storočie) charakterizuje šírenie tohoto náboženského, ale aj politického znaku, ako sprievodný jav kontaktov Byzancie s inými štátmi. V druhom období (od 12. storočia) viaceré rytierské rády (najmä rády Johanitov neskorších  maltézskych rytierov) prevzali tento znak do svojich pečatí a ďalej ho šírili zo Svätej zeme do krajín stredovekej Európy.V byzantskom prostredí sa rozlišoval jednoduchý latinský kríž a dvojitý kríž. Na ikonografických pamiatkach sú tieto dva kríže zobrazované spoločne; jednoduchý kríž s ukrižovaným Kristom a dvojitý kríž, ktorý nesie v ruke vzkriesený Kristus. Z toho sa dá usudzovať, že jednoduchý latinský kríž bol symbol Utrpenia a dvojitý kríž symbolom Vzkriesenia. (zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie.Bratislava : Kubko-Goral, 1997. s. 4)

O šírení dvojitého kríža na území terajšieho Slovenska možno teda uvažovať ako o priamom byzantskom vplyve v 9. storočí. O Nitrianske kniežatstvo, ktoré v 9. storočí predstavovalo východnú časť Veľkomoravskej ríše, mala Byzancia veľký záujem. Svedčí o tom vyslanie vierozvestcov Cyrila a Metoda byzantským cisárom Michalom III. v roku 863 na územie Veľkej Moravy. V tomto období však ešte nemožno hovoriť o dvojitom kríži ako o štátnom symbole. (zdroj: KARTOUS Peter, VRTEĽ Ladislav, MOGEĽSKÁ Jana. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie.Bratislava : Kubko-Goral, 1997.)

Dvojkríž na minci
V priebehu 10. a 11. storočia sa územie Slovenska začalo začleňovať do vznikajúceho Uhorského kráľovstva. V stredovekom Uhorsku zo začiatku tvorilo Slovensko jeho severné pohraničné vojvodstvo so sídlom v Nitre. Autonómnosť nitrianskeho vojvodu Bela I. (brata kráľa Ondreja I.) bola zreteľná. Mal vlastné územie, vlastné vojsko aj vlastnú zahraničnú politiku. Razil aj vlastné mince, na nich sa spojením dvoch krížikov objavuje dvojkríž. V 19. storočí bol v okolí Nitry nájdený archeologický nález, na ktorom sa vyskytuje dvojitý kríž. Na zlatom a emailom zdobenom diadéme byzantského pôvodu z 11. storočia sú naceremoniálnych torakionoch pri postavách cisárovien Zoe a Teodory zobrazené dvojité kríže. Miesto nálezu a zhoda obdobia vzniku mincí a klenotu môžu byť argumentom pre podporu úvahy, že dvojitý kríž sa na území Slovenska začína považovať nie len za náboženský ale aj politický symbol.

Dvojkríž na trojvrší
Na neskorších erboch je dvojkríž vztýčený na poli a v 13. storočí zasadený do trojitej skaly, ako napríklad na pečati Ladislava V. Trojvršie dnešného tvaru sa začalo objavovať až v 14. storočí, pravdepodobne na základe vplyvu nového realistického prúdu v heraldike, ktorý pod kríž požadoval pevný podklad. Najskôr bolo trojvršie strieborné alebo zlaté, neskôr zelené a modré až od roku 1848.
Strieborný dvojkríž sa objavil na erbe uhorského kráľa Bela III. v roku 1189 pri príležitosti tretej krížovej výpravy, zatiaľ bez iných znakov, iba na červenom poli.

Tento kráľov erb sa stal prvým uhorským štátnym znakom. O niekoľko rokov neskôr vznikol ďalší erb – sedemkrát červeno-strieborne delený štít (neskorší základ pre označenie zadunajskej časti uhorského kráľovstva).

Ten začali používať synovia Bela III. Imrich a Ondrej II. Belo IV. (1235 – 1270) po ničivom vpáde Tatárov do Uhorska sa snažil o obnovu miest a hospodárstva v krajine a začal pozývať nemeckých kolonistov (súviselo to s výskytom rúd a rozvojom ich ťažby na Hornom Uhorsku – Slovensku) a zároveň udeľoval mestám rôzne privilégiá. Tie začali do svojich erbov implentovať dvojité kríže odvodené od panovníckeho erbu, obohatené o ďalšie atribúty ako hviezda,mesiac, ruže. Mnohé slovenské mestá si napriek neskorším zmenám dvojitý kríž vo svojom erbe zachovali. Napríklad mestá Žilina, Skalica , Nitra, Topolčany, Zvolen alebo Levoča si dvojitý kríž vo svojom erbe zachovali dodnes.

Trojvršie je približne od 16. storočia (ako súčasť uhorského erbu) interpretované ako znakom troch severných pohorí – Tatra, Fatra, Matra a druhá pruhovaná polovica štítu uhorského erbu ako symbol južných riek Dunaja, Tisy, Drávy a Sávy.

Dvojkríž na trojvrší ako symbol Slovenska
K identifikácii dvojkríža na trojvrší ako symbolu Slovenska a nie len ako teritoriálneho symbolu, ale už aj ako národného symbolu, dochádza v roku 1848 v revolúcii Národného obrodenia, kedy sa Slováci deklarovali ako svojbytný národ. Práve vtedy bol znak upravený do terajšej podoby: v červenom štíte na modrom trojvrší vztýčený strieborný kríž. Výber farieb (strieborná-biela, modrá, červená) bol oplyvneným farbami Ruska, ktoré sa chápali ako všeslovanské. V roku 1863 sa dvojitý kríž dostal do znakov Matice slovenskej a slovenských gymnázií.